Nikdy v živote som neodchádzal z kina tak sklamaný ako po závere slávnej ságy Harry Potter a Dary smrti - časť 2. Čo sklamaný, otrávený!
Nie že by bol film tak zlý. Za normálnych okolností by vlastne patril k hollywoodskemu nadpriemeru - silný príbeh, výborní britskí herci aj vydarené kulisy. Avšak na to, že sa diváci tešili na osudový súboj Harryho s Voldemortom desať rokov, je to strašne slabé dielo. Vrchol, ktorý nikdy neprišiel. Úplne chýba to hlavné - emócie.
Teda pocity, ktoré by vás mali zachvátiť potom, čo okuliarnatý hrdina konečne zvíťazí. Emócie, ktoré dokáže dobrý režisér priniesť divákovi a potom ho nechať, aby si ich pekne užil. Vnútorné zážitok, ktorý vo vás utkvie na veľmi dlho.
Páči sa vám záver filmovej ságy o Harrym Potterovi?
Toho sa ale divák v Relikvie smrti - časť 2 nedočká. Roky som sa tešil na vyvrcholenie ságy a keď nastal ten okamih, režisér David Yates prešiel zničenie Pána zla s takou samozrejmosťou, akoby Harry porazil svojho školského súpera Draco Malfoya v hre Famfrpál. Namiesto toho, aby si divák po desiatich rokoch čakania vychutnal dojatie z veľkého triumfu, prichádza nepodarený epilóg sa zle namaskovanými herci, ktorým sa jednoducho bleskové zostarnutia o devätnásť rokov nedá veriť. Neviete, či sa smiať, alebo plakať nad trápnym záverom. Namiesto silného zážitku si odnášate podivnú prázdnotu.
Áno, už počujem filmovej kritiky, ako sa túžbe po emóciách z triumfu vysmievajú. Ako oponujú, že filmu naopak prospela absencia bezduchých hollywoodskych happyendom plných objímajúcich sa ľudí, nevěrohodných prejavov radosti či plytkých efektov.
Ale spomeňte si, ako skvele sa práve toto podarilo Petrovi Jacksonovi v Pánovi prsteňov. Ako úžasne natočil zničenie Saurona a zrútenie jeho veže Barad-dur is Veľkým okom. Divák mal čas s hlavnými hrdinami vnútorne prežiť emócie z víťazstva iz obáv o život Froda. A všetko si poriadne vychutnať.
S Harrym to nezažijete. Okuliarnatý čarodejník aj ostatní hrdinovia po víťazstve vyzerajú ako by sa vlastne nič nestalo.
Rovnako tak nepodarená je aj bitka o Rokfort. Má síce nádejné záblesky ako napríklad dojemnú smrť profesora Snapa, u ktorej režisér zapája divákov fantáziu, ale úplne chýba aspoň zkratkovitá ukážka hrdinstva hlavných postáv. Divák je ochudobnený o statočný boj členov Fénixovho rádu, ale aj o odvahu mladých študentov ako Ginny, Nevilla, Lenky, Seamusa či George.
Ako som už napísal na začiatku - nie som žiadny intelektuál ani filmový kritik, ktorý by ocenil kultúrny prínos filmu. Ako obyčajný fanúšik som ale smutný z tej premárnené šance. Veľká škoda.