Woody Allen, to je vo filmovom svete mýtus. Šatňami kolujú historky o tom, ako nedáva čítať scenáre a ani poriadne nerežíruje, a každý sa chce presvedčiť o tom, či je to pravda. Výnimkou niesú ani hviezdy z jeho najnovšej komédie Polnoc Paríži - Michael Sheen, Rachel McAdamsová a Lea Seydouxová.
Zišli sa na červenom koberci v Cannes. Polnoc v Paríži zahájila tamojší festival, a tak si Allen musel vziať smoking a vytrpieť premiéru vlastného filmu pred zástupom dychtivých fotografov, teda presne tak, ako to nenávidí. "Prišiel som, aby som propagoval film, ale toto sú pre mňa muky," sťažoval si.
"Teraz možno vyzerá nespoločenský, ale v skutočnosti je to nesmierne milý a komunikatívny človek," obhajovala Allena jeho nová plavovlasá múza, kanadská herečka Rachel McAdamsová, známa okrem iného aj z filmu Sherlock Holmes. Hoci v polnoci Dostala nevďačnú rolu nechcenej snúbenice Inez, na svojho chlebodarcu nedá dopustiť.
"Nepoznám herečku, ktorá by s ním nechcela robiť. Nikto nie je ako on. Navyše je vtipný a píše úžasné role," rozplývala sa herečka na stretnutí s novinármi. Keď ju režisér oslovil, bola vraj v siedmom nebi a vôbec jej nevadilo, že objekt túžby nebude hrať ona, ale Marion Cotillard. "O takejto ponuke snívate, ale nikdy by ste nečakali, že môže skutočne prísť," hovorí krehká blondínka.
Léa Seydouxová, francúzska herečka a modelka (ktorá odmieta byť nazývaná modlekou), je v opisovaní toho, čo pre ňu rola od Allena znamená, o dosť triezvejšia: "Nijako som o tom nesnívala, ale na druhej strane - prečo by som odmietala?" Ponuka vraj prišla na základe jedinej fotografie. "Mňa si všetci vyberajú len podľa fotografií. Prečo som sa páčila Woodymu? Netuším. Napríklad preto, že vyzerám ako Scarlett Johanssonová?" smiala sa s odkazom na Allenove obľúbenkyne z predošlých filmov Vicky Cristina Barcelona a Match Point - Hra osudu.
Kým McAdamsová si na prácu na polnoci najviac užívala romantický Paríž ("nič také v Amerike nemáme"), Parížanku, ktorá si prácu "po americky" skúsila už v Nehanebných bastardoch Quentina Tarantina, vraj oveľa viac bavilo pozorovať Allena v akcii. "Má zvláštny spôsob práce. Iný. Neviem povedať v čom, ale porovnať jeho a Tarantina je ako porovnať čiernu a bielu, skrátka sú to kontrasty," konštatovala a dodala, že konkrétnejšia nebude, lebo jej na to nestačí jazyková zásoba.
Jej kolegovi, britskému sympaťákovi Michalovi Sheenovi, našťastie stačila, takže mohol popísať, ako to s tým Allenovým "čudáctvom" vlastne je. "O každom režisérovi kolujú legendy, ale Woody je nimi opradený najviac. Bol som na neho preto veľmi zvedavý," priznal predstaviteľ dramatických rolí, ako je ministerský predseda Blair v Kráľovnej či David Frost vo filme Duel Frost / Nixon.
Najviac ho vraj prekvapilo, že muž, o ktorom sa hovorí, že si s nejakou réžiou moc hlavu neláme, naopak veľmi dôsledne dbal na to, čo sa na pľaci odohráva. "Má jasnú víziu a za tou ide. Radí dokonca aj v takých detailoch, ako kde urobiť pauzu, aby vtip vyznel," popisuje Sheen a tvrdí, že s tak dokonalým citom pre načasovanie pointy sa za celú svoju kariéru nestretol. Pritom si vraj Allen paradoxne vôbec nepotrpí na tom, aby herci hovorili, čo napísal. "Získal som dojem, že Woodymu ide predovšetkým o príbeh a situáciu. O to, čo sa deje tu a teraz. Hlavne na pľac neťahajte žiadnu psychológiu, hovorieval nám," spomína Sheen. Žiadne pátranie po motivácii, žiadne filozofovanie: Allen od hercov požaduje, aby boli "iba" prirodzení.
"Je to zvláštne, ale svojím spôsobom obohacujúce. Človek totiž musí byť neustále v strehu, sústrediť sa len na seba, ale aj na ostatné," pochvaľuje si netradičný prístup Francúzka Seydouxová. "Ja som z toho bol na začiatku trochu nervózny. Na školách nás učíia ako máme role študovať a prežívať, ostatne len prípravou na Frosta som strávil rok, a zrazu vám režisér povie: Rozprávaj si, čo chceš. A keď sa spýtate, čo, odpovie vám: To je fuk, hlavne keď pri tom budeš vyzerať normálne, "smeje sa Sheen, ktorému sa rovnako ako kolegom za celú dobu nedostal do rúk scenár. "Tak to u Woodyho chodí, každý má k dispozícii len svoje scény. Ani ja som netušil, ako moja postava dopadne, nieto s kým sa vyspí. Takže ak to vo filme vyzerá, že flirtujem s Inez, je to len preto, že som flirtoval s Rachel, "škerí sa Sheen.
Toho mimochodom fascinovalo aj ďalšie špecifikum Allenovej réžie: široké, i niekoľko minút trvajúce zábery. Režisérova nechuť pohnúť kamerou vraj siahala tak ďaleko, že si herci museli kontrolovať, či sú vôbec v zábere. "Než začnete hovoriť, radšej sa spýtajte, či vás vidíme, pretože ak nie, nebudete vo filme," vštepoval hercom Allen, a tak mohli turisti míňajúci štáb v Paríži s úsmevom pozorovať, ako skupinky hercov divoko gestikulujú do objektívu. "Asi to celé pôsobí naozaj bizarne, predsa len to ide proti všetkým pravidlám modernej kinematografie. Woody však vie, čo robí: ostatne inak by nemal na všetky svoje filmy vypredané. A to točí každý rok jeden," zhŕňa Sheen.